Laparoskopia je postup používaný na diagnostiku a liečbu určitých panvových, kolorektálnych a gynekologických zdravotných problémov. Je menej invazívna ako klasická otvorená operácia, to však neznamená, že nie je bez rizika. Čo všetko by ste o nej mali vedieť?
Hlavný rozdiel oproti klasickej otvorenej operácii je v tom, že pri laparoskopii lekár nemusí robiť veľké rezy, aby sa do kože dostal, ale prenikne dovnútra s pomocou malej kamery (laparoskopu), čo je z fyziologického hľadiska menej invazívne. Pre svoje výhody je táto metóda v súčasnosti v chirurgickom svete na vzostupe, zo všetkých kolorektálnych výkonov sa podľa štatistík jej prevalencia zdvihla z 5% na 29%, hojne je využívaná aj pri gynekologických zákrokoch, kde minimalizuje riziko poškodenia žalúdka.
Pro koho sa laparoskopia (ne)hodí
Kandidáti na laparoskopiu pochádzajú z rôznych medicínskych odborov. Používa sa pri biopsii, teda pri získavaní vzorky tkaniva z lymfatických uzlín v panvici a bruchu pri podozrení na rakovinu, tiež pri gynekologických operáciách slúžiacich na odstránenie nádorov na krčku maternice, vaječníkoch a tiež pri endometrióze. Laparoskopiu možno použiť aj na liečbu a riešenie ďalších ženských chorôb/stavov ako sú fibroidy, cysty na vaječníkoch, prolaps panvy alebo mimomaternicové tehotenstvo, hysterektómia alebo močová inkontinencia. Ako vhodná metóda sa javí aj v prípade riešenia rôznych črevných ťažkostí a abnormalít. Táto chirurgická metóda naopak nie je vhodná pre pacientov s nádorom rozšíreným do brušnej dutiny, ani pre tých, ktorí mávajú problémy s krvácaním, trpia chronickou tuberkulózou a ďalšími podobnými chorobami.
Aké prináša výhody laparoskopia
Skutočnosť, že je laparoskopia šetrnejšia k telu pacienta, so sebou nesie množstvo výhod. Operovaný trávi v nemocnici menej času a rekonvalescencia je rýchlejšia. Po operácii nastáva menšie krvácanie a pacienti netrpia takými bolesťami. Oveľa menšie ako pri klasickej chirurgii sú aj jazvy. Aj tak je potrebné brať do úvahy, že stále ide o operáciu, ktorá môže zasiahnuť životne dôležité orgány. Existuje teda určitá šanca, že sa niečo pokazí, na druhú stranu taká šanca existuje pri každom zákroku.
Ako laparoskopia prebieha
Výkon obvykle trvá pol až trištvrte hodiny a prebieha v celkovej anestézii. V mnohých prípadoch je teda veľmi dobre možné ho vykonať ambulantne. Pred zákrokom by ste kvôli narkóze nemali minimálne 6 hodín jesť ani piť, po výkone by na vás mal počkať niekto, kto vás odvezie domov a nasledujúcich 24 hodín vás postráži. Najčastejšie cez pupok lekári zavedú do tela pacienta laparoskopickú ihlu (Veress-Palmer), ktorá im umožní v bruchu správne manévrovať bez toho, že by poškodili životne dôležité orgány. Vďaka laparoskopu môžu lekári brušnú dutinu pozorovať a stanoviť diagnózu. Pokiaľ sú nútení vykonať chirurgický zákrok, môže byť pre zavedenie nástrojov potrebných viac rezov, tie však väčšinou nepresahujú dĺžku 0,5-1 cm, čo je oproti 15-20 cm rezom pri otvorených operáciách vcelku zanedbateľné číslo.
Niekoľko hodín po vykonaní zákroku musí byť pacient v pokoji, nesmie nič jesť ani piť. Pri ambulantnej starostlivosti sa v zariadení dospia a potom, po niekoľkých hodinách, môže byť odvezený domov.
Čo si pamätať
Laparoskopia je menej invazívna ako otvorená operácia, to znamená lepšie hojenie a menej času stráveného v nemocnici. V mnohých prípadoch sa dá vykonávať ambulantne a vďaka tomu vás pár hodín po zákroku môžu pustiť domov. Stále sa ale jedná o zásah do tela, ktorý so sebou, ako všetky také, nesie riziko, že sa niečo pokazí. Zdroj: www.steptohealth.com
