Možno ste to už niekedy zažili. Problémy v práci, v škole či v rodine. Boli ste ako chodiace klbko nervov. So stresom ste sa pokúšali zaspať a v strese ste vstávali.
Až sa to zrazu stalo. Začali ste mať nevysvetliteľné problémy ako napríklad brnenie končatín, problémy s nadýchnutím sa, kŕče v lýtkach či hyperventilácia. Možno ste to neriešili, pretože symptómy odzneli aj samy. Jednoducho odišli. Odišli však len preto, aby sa znovu mohli vrátiť, keď vám na ramená opäť padne väčšia ťarcha ako tá, ktorú dokážete uniesť. Ak je vám tento scenár dôverne známy, buďte na pozore. Možno totiž trpíte tetániou, teda tetanovým syndrómom.
Čo je to tetanový syndróm?
Toto ochorenie je charakterizované zvýšenou nervovo-svalovú dráždivosťou , pričom u väčšiny pacientov sa vyskytuje zároveň zvýšená dráždivosť centrálneho nervového systému. Tetanický syndróm je tiež väčšinou sprevádzaný aj so srdcovými a žalúdočnými problémami.
Aké sú príznaky tetanového syndrómu?
kŕče svalstva (najčastejšie v lýtkach, a to v neskorých nočných alebo v skorých ranných hodinách)
mravčenie končatín
„Brnenie“ svalov v okolí úst
pocit, že sa nedokážete nadýchnuť
tlak na hrudi
nevoľnosť a náhle závraty
dlhodobá únava
neschopnosť sústrediť sa
pocit úzkosti
poruchy spánku
búšenie srdca, srdcová arytmia
strata energie
bolesti hlavy
kŕče v bruchu
hyperventilácia
pocity na odpadnutie
precitlivenosť na hluk
syndróm nepokojných nôh
Ako vidíte, symptómov, na základe ktorých možno tetanový syndróm diagnostikovať, je viac než dosť. A to je niekedy zároveň problémom. Z tetanový syndrómu sa totiž mnohokrát robí akési „mysteriózny“ ochorenie, ktoré by teoreticky mohli byť diagnostikované mnohým, a preto radšej nie diagnostikované nikomu. Ďalším „problémom“ je aj to, že ihneď potom, ako sa situácia upokojí a hladina stresu dočasne klesne, príznaky ustúpia a človek aj zabudne, že ho niečo podobné trápilo.
Keďže však v prípade zanedbanej liečby môže tetanový syndróm prerásť do závažnejších ochorení, podceňovať by ste ho určite nemali. Buďte ostražití predovšetkým v prípade, že na sebe pozorujete niekoľko z vyššie menovaných príznakov, ste v poslednom období pod stresom a patríte k ohrozenej skupine, ktorou sú v tomto prípade ľudia od 20 do 30 rokov.
Čo spôsobuje tetanový syndróm?
Odpoveď je veľmi jednoduchá – vo väčšine prípadov stres. V ojedinelých prípadoch však môže byť spúšťačom tetnánie aj užívanie diuretík (liekov na odvodnenie organizmu), ale rovnako aj dlhodobé držanie redukčnej diéty.
Vo všetkých z uvedených prípadoch totiž dochádza k hypomagnezémiu, teda knedostatku magnézia (horčíka) v ľudskom organizme. Či už pri strese, užívanie diuretík alebo dlhodobou redukčnej diéte totiž dochádza k zvýšenému vylučovaniu magnézia močom. Jeho nedostatok následne vedie k vyššie uvedeným symptómom.
Aká je liečba tetanový syndrómu?
Keďže prejavy tetánia sú, ako sme už vyššie spomenuli, mnohotvárne a niekedy menej špecifické, na povrch vyvstáva otázka, ku komu vlastne taký pacient patrí.Odpoveďou je, že na to, aby vám bol diagnostikovaný tetanový syndróm, musíte podstúpiť rad vyšetrení, a to konkrétne: neurologické, psychiatrické, interné, kardiologické a gastroenterologickej. Prvoradé je totiž vylúčenie iných ochorení, ktoré by vás mohli ohrozovať.
Ak sa tetánia potvrdí, základom liečby je doplnenie horčíka a predovšetkým „kľudový režim“. Ak liečba nie je úspešná, pristupuje sa k predpísanie špeciálnych liekov na ovplyvnenie nervovej dráždivosti, akými sú anxiolytiká (lieky proti úzkosti), antidepresíva (lieky proti depresii) alebo antikonvulzíva (lieky proti kŕčom).
Aká je prevencia tetanový syndrómu?
Ak patríte ku skupine ľudí, ktorá je tetanovým syndrómom ohrozená, resp. na sebe pozorujete niektoré z jeho príznakov, ale zatiaľ sa chcete vyhnúť spomínaným vyšetrením, pomôcť vám môžu tieto odporúčania:
Doplňte si hladinu magnézia. Či už formou výživových doplnkov, alebo potravín (vysoký obsah horčíka majú napríklad banány, datle, artičoky, špenát, bulgur či iné).
Zmena životného štýlu. Ide o niečo, čo nezvládnete za jeden deň a pravdepodobne ani za týždeň, ale pokúste sa porozmýšľať nad tým, ako by ste svoje životné tempo mohli zmierniť.
Pohyb. Platí staré známe: „V zdravom tele, zdravý duch“. Vynikajúcim spojením príjemného s užitočným je napríklad dlhá prechádzka v prírode.
Relaxačné cvičenia, dychové cvičenia a meditácie. Ak ste ich ešte neskúšali, nepodceňujte ich. Majú naozaj obrovskú moc a so stresom dokážu bojovať naozaj skvele.
Redukcia stresu. Na záver to najdôležitejšie. Ide samozrejme o dlhodobý proces, ale musíte sa o jeho zvládnutie aspoň pokúsiť. Nie náhodou sa hovorí, že stres je tichým zabijakom. Zničte ho skôr, ako on zničí vás.
zdroj: radionz.co.nz
